Život bez odpadu s Petrou Slezakovou a ako s ním začať

1989
Videnia

Množstvo vyprodukovaného odpadu každoročne narastá, nevynímajúc ani Slovensko. Za posledné roky sa priemerné množstvo vyprodukovaného odpadu priblížilo desiatim miliónom ton a z toho sa skládkuje až 70 %. Jedným z východisk je naučiť sa žiť bez odpadu. Na Slovensku sa tento spôsob myslenia a správania začína pomaly udomácňovať.  Medzi našich hlavných propagátorov patrí aj Petra, ktorej ročná produkcia sa zmestí do ôsmich kilogramov. Oproti 399 kilogramom odpadu, ktoré vytvorí priemerný Slovák je to obrovský rozdiel. Spýtali sme sa jej na jej život bez odpadu.

Ahoj Petra, povedz nám na začiatok pár slov o sebe? 

Pochádzam z Bratislavy a celý život som viac-menej bývala v Petržalke v panelákovom byte. Vyštudovala som Ekonomickú Univerzitu a 14 rokov som pracovala v bankovníctve na Slovensku aj v zahraničí. Mojim najväčším koníčkom je momentálne šírenie osvety o zero waste 🙂 Milujem turistiku v horách, pieskovcové skaly a kaňony a stanovanie na tichých miestach. Okrem toho rada čítam a pozerám na hviezdy.

Čo bol prelomový bod, ktorý ťa presvedčil vydať sa na cestu bez odpadu?

Jedného dňa som pri bezcieľnom browsovaní natrafila na krátky dokumentárny film z dieľne Story of Stuff, ktorý hovorí o súčasných problémoch konzumnej spoločnosti a jej environmentálnom dopade tak polopatisticky až ma tak trošku vydesil. Začala som si k tej téme googliť, aby som sa dozvedela viac detailov a vtedy som narazila na pojem Zero Waste. Nuž a po vzhliadnutí inšpiratívnej prednášky Bei Johnson (hlavnej propagátorky Zero Waste) už nebolo cesty späť 🙂

Čo si ako prvé vo svojej domácnosti nahradila/ zmenila?

Ťažko povedať, to bolo už naozaj dávno. Plátenú nákupnú tašku a nerezovú fľašu na vodu som používala už dávno pred zero waste. Asi to boli látkové sieťky na nákup zeleniny a látková vreckovka. A samozrejme prechod na tuhé prírodné mydlo.

Jednou z myšlienok zero waste je odmietnuť čo nepotrebujeme. Ako reaguješ na množstvo reklám, ktoré nás presviedčajú o nevyhnutnosti mnohých produktov?

Práve toto je jeden z krásnych vedľajších účinkov zero waste života. Keď sa s ním človek stotožní a aplikuje zásady 5R vo svojom živote nejaký čas, tak už ho tie reklamy vôbec nepriťahujú. Akoby som mala selektívne videnie a sluch. Už tie reklamy jednoducho nevnímam. Viem totiž, že mi nevedia ponúknuť nič o čo by som mala záujem.

 Ako to vidíš ty, je na Slovensku o tento životný štýl záujem?

Za posledný rok sa naozaj zdvihla vlna záujmu o zero waste. Veľa sa o ňom píše aj v médiách a často dostávam pozvánky prednášať. A veľmi ma teší, že ekovýchova dostáva priestor aj v školách. Je úžasné sledovať deti, ako ich táto téma zaujíma, ako ju automaticky aplikujú do života a veľakrát ešte o tom školia aj svojich rodičov.

 Akú radu by si dala ľuďom, ktorí chcú začať, ale nevedia kde?

Určite treba začať krok za krokom. Odporúčam si stanoviť čiastkové ciele a postupne ich realizovať. Vytvorte si svoj zero waste nákupný set – látková taška a sieťky na zeleninu a pečivo (ušité napríklad zo starej záclony). Prestaňte piť balenú vodu a radšej si do vlastnej fľaše čapujte vodu z vodovodu. Vymeňte sprchový gél a tekuté mydlo za tuhé prírodné mydlo bez obalu. Objavte možnosti bezobalového nakupovania vo svojom okolí (potraviny na váhu či čapovaná drogéria). A keďže až 40% odpadu tvorí bioodpad, tak by bolo ideálne začať kompostovať. Možností na redukciu odpadu je naozaj neúrekom. Stačí nazrieť do vlastného smetného koša a hneď budete vedieť, čo by sa dalo vo vašej domácnosti robiť lepšie.

Petra Slezakova

 Ako vyzerá tvoje nakupovanie, nakupuješ bez-obalové produkty vo veľkom?

Nakupovať chodím väčšinou raz za týždeň na trh. Kupujem tu čerstvú zeleninu, ovocie a niekedy aj pečivo či farmárske výrobky ako bryndzu a tvaroh. Všetko do vlastných sieťok a krabičiek. Väčší nákup trvanlivých surovín ako strukoviny a obiloviny robím v bezobalovom obchode cca raz za mesiac. Vtedy rovno doplním aj prírodnú kozmetiku, ak mi niečo chýba. Nebežím do obchodu hneď ako sa mi minie nejaká surovina. Proste varím z toho, čo mám aktuálne k dispozícii. Vďaka tomu varím kreatívne a pestro. A to ma baví 🙂

Zvyknú sa ľudia v obchodoch pýtať prečo používaš vlastné obaly?

Zo začiatku sa to stávalo, ale vždy to boli pozitívne reakcie. Teraz sa mi zdá, že predavačky to už začali brať ako normálnu vec. Naposledy sa ma na to spýtali v lete v Terchovej.

 Je podľa teba cirkulárna (obehová) ekonomika riešením celospoločenského života bez odpadu? 

Áno, podľa mňa prechod na cyklickú ekonomiku je v súčasnosti veľmi dôležitý. A akútny. Myslieť už pri výrobe na to, aby produkty boli trvácne, ľahko opraviteľné a na konci života ľahko recyklovateľné. Tak by nevznikal odpad a všetko by bolo využité ako zdroj na výrobu nových výrobkov. A súvisí s tým aj odklon od výroby v prospech služieb. V severských krajinách si už teraz môžete požičať na pár mesiacov napríklad rifle alebo výbavu pre bábätká. Navyše cirkulárna ekonomika nie je iba celospoločenské riešenie. Môže ju aplikovať každý z nás do svojho každodenného života.

Čo je cirkulárna ekonomika alebo obehové hospodárstvo? 
Je to nový ekonomický model založený na obehu zdrojov, výrobkov a služieb. Protiklad dnešnej lineárnej ekonomiky založenej na spotrebe (vyrob-využi-vyhoď). Zavedenie obehového hospodárstva vyžaduje spoluprácu dizajnérov, firmy, politikov ale aj spotrebiteľov a akademikov. 

Čo je podľa teba najväčšou prekážkou, aby takáto ekonomika mohla fungovať? 

Počet jednotlivcov a organizácií, ktorí sa takto snažia fungovať, stále narastá. Chýba však koncepčné riešenie. Chýba podpora štátu a samospráv. Stále máme jeden z najnižších poplatkov za skládkovanie odpadu a ľudia tak nie sú motivovaní ani len triediť odpad, o prevencii vzniku odpadu ani nehovorím. Štát by mal prijať jednoznačnú stratégiu v oblasti predchádzania vzniku odpadu a náležite jej plnenie vymáhať. Mal by ísť vzorom a napríklad pri verejnom obstarávaní uprednostniť firmy, ktoré ponúkajú zelené riešenia. Prideliť napríklad zakázku na protihlukové steny popri diaľnici firme, ktorá tieto steny vyrába z recyklovaných materiálov. Ak bude dopyt, tak sa ponuka veľmi rýchlo prispôsobí. Firmy prejdú na zelenšie riešenia aj samé, ak tam budú vidieť potenciál na podnikanie.

Súhlasím. Pokiaľ viem, si vegetariánka, čo ťa presvedčilo začať s touto diétou?

Na vegetariánstvo som prechádzala postupne v rámci svojej zero waste cesty. Pochádzam z rodiny, kde je veľmi veľká spotreba mäsa a klobása na raňajky nie je nič výnimočné 🙂 Videla som však niekoľko dokumentárnych filmov (napr. Cowspiracy)* o negatívnych dopadoch priemyselného veľkochovu zvierat. Nehovorím iba o utrpení samotných zvierat, ale aj o obrovskej uhlíkovej stope. Na chov zvierat určených na spotrebu sa minie neskutočne veľa vody, vyprodukuje sa enormné množstvo odpadu a navyše (hlavne hovädzí dobytok) vypúšťa veľmi veľa metánu, ktorý má silný skleníkový efekt. A to nehovorím o odlesňovaní pralesov, aby sa na nich mohla pestovať sója a kukurica ako krmivo pre dobytok. Človek pred tým môže zatvárať oči a myslieť si, že je dosť zelený, keď si skráti sprchu na tri minúty. Ale na vyprodukovanie kila bravčového mäsa sa minie 6000 litrov vody. Takže ja som sa stala vegetariánkou hlavne kvôli tejto environmentálnej stránke.

*Film Cowspiraci a mnoho iných zaujímavých filmov nájdeš v našej Databáze Slobody v kategórii Filmy a dokumenty. (doplnenie redakcie)

 Na záver – aká je tvoja vízia do budúcnosti, čo plánuješ a kam sa chceš vo svojej práci posunúť?

Zero waste je vlastne nikdy nekončiaca cesta. Aj keď zmestíte svoj ročný odpad do zaváraninovej fľaše, tak sa stále máte v čom zlepšovať. A pre mňa to nie je len o odpade ako takom, ale o mojom celkovom dopade na životné prostredie. Tento rok je pre mňa najväčšia výzva stravovať sa lokálne. V lete je to ľahké, ale v zime musí človek naozaj rozmýšľať, čo nakúpiť a navariť, aby to bolo z lokálnych surovín.

A takým druhým veľkým cieľom na rok 2018 je pre mňa šírenie osvety o tomto spôsobe života. Urobila som zmeny aj vo svojom profesionálnom živote, aby som mohla venovať viac času prednáškam. Prednášam pre verejnosť a aj pre školy. A nielen v Bratislave.

Petra, ďakujeme za rozhovor a prajeme ti veľa síl v šírení osvety. 

V druhej časti článku sa dočítaš ako jednoduchšie zredukuješ svoj odpad podľa piatich princípov.

—————————————————————————————————————————————————————

Zero Waste a jeho princípy – Princípy 5R

  • REFUSE (odmietni)
    Najdôležitejšia a asi aj najťažšia časť procesu. Začni hovoriť NIE, veciam, ktoré nepotrebuješ. Propagačné perá, kalendáre, diáriky ale aj vizitky – to všetko sa doma hromadí a raz z toho vznikne odpad. Premýšľajme pred tým ako príjmeme zdanlivo „neškodný“ predmet.
  • REDUCE (zredukuj)
    Nie všetky veci sa dajú odmietnuť. Oblečenie, jedlo, vodu ale aj dopravu potrebujeme. Tu veľmi zaváži spotrebovaná kvantita. Musíme sa naučiť pýtať sa: Či to naozaj potrebujeme. „Naozaj potrebujem nové nohavice, keď doma mám už dvoje?“ Môžeme obmedziť spotrebu vody, zastaviť plytvanie jedlom, tým, že budeme nakupovať len to čo naozaj zjeme. Alebo pôjdeme do práce na bicykli namiesto auta.
  • REUSE (znovupouži)
    Cieľom znovu-použitia je vyhýbať sa jednorazovým výrobkom alebo ich obalom. Snažiť sa používať veci, ktoré sa dajú opätovne použiť. Pokazené, rozbité veci sa snažiť opraviť a nie hneď kupovať nové. Alebo využiť komunitné požičovne a second handy.
  • RECYCLE (zrecykluj)
    Recyklácia je na predposlednom mieste. Cieľom života bez odpadu je totiž recyklovať čo najmenej, ideálne vôbec.
  • ROT (zkompostuj)
    Väčšinu komunálneho odpadu tvorí biologicky rozložiteľný odpad. Tak prečo nevyužiť tento „odpad“ ako zdroj? Šupky z ovocia, zeleniny, ohryzky, zhnité ovocie a podobne. Všetko toto sa dá kompostovať. Dokonca aj v bytoch bez záhrady, napríklad taký vermikompostér, kde zbytky jedla zjedia dážďovky.

Pozri sa na interaktívnu mapu predajní, mliekomatov a drogérii, kde si môžeš nakúpiť potraviny a tovar bez obalu: https://mapa.reduca.cz/

zdroj: https://mapa.reduca.cz

Záleží len na tebe ako veľmi chceš znížiť svoj odpad. Nemusí to byť hneď na zaváraninovú fľašu, zo začiatku vyraď igelitové tašky, začni používať tuhé mydlo, nekupuj vodu vo fľaši – kúp si svoju sklenenú alebo nerezovú a vodu si napúšťaj z vodovodu. Stále platí – kto hľadá spôsoby, ten ich nájde. Alternatív je mnoho, využime ich v prospech svojho zdravia a zdravia našej planéty.

Ak sa chceš dozvedieť viac o živote bez odpadu, nájsť praktické rady a návody, navštív Petinu stránku http://www.zerowasteslovakia.sk

Ak sa ti článok páči, zdieľaj ho na sociálnych sieťach,
pomôžeš nám tak budovať stále lepší obsah. Ďakujeme.

NECHAŤ ODPOVEĎ

Potvrďte váš koment.
Prosím vložte vaše meno.