ZÁZRAK ZRODENIA: MÔJ DRUHÝ DOMÁCI PÔROD ALEBO PRÍCHOD ALEXANDRY

166
Videnia

V čase, keď sú domáce pôrody na veľkom vzostupe, som sa rozhodla opäť rodiť doma. V súčasnosti sa veľa hovorí o tom a dbá sa na to, aké je dôležité aby domáci pôrod prebehol za prítomnosti pôrodnej asistentky (PA). Samozrejme, rozmáhajú sa aj neasistované pôrody alebo pôrod s niekým iným ako je PA, ale to nie je vždy v súlade s hlavným prúdom. A plne tomu rozumiem. Rovnako však ako som sa riadila srdcom pri prvom pôrode, urobila som tak aj pri druhom. A moje srdce si vybralo jednu babicu.

Ak ste nečítali Martinin príbeh z prvého pôrodu, môžete si ho prečítať TU. (pozn. redakcie)

Tentokrát bolo celé moje tehotenstvo a aj samotný pôrod silne ovplyvnené mojim veľmi aktívnym, vtedy skoro dvojročným synom, ktorý zaberal skoro všetku moju pozornosť. Tehotenstvo nebolo plánované pre tento čas a toto všetko ma prinútilo brať ho normálne a nie ako niečo nadzmyslové. A to sa prenieslo aj na pôrod. Prišlo mi to ako súčasť života. Okrem cvičenia s balónikom, masáže hrádze a pitia bylín som sa naň viac špeciálne nepripravovala a čakala som kedy to príde. Túžila som byť počas kontrakcií alebo možno aj počas pôrodu s mojim synom. A tak keď to prišlo a Miško sa zobudil, počkala som ho a chcela som vidieť jeho reakcie. Keď prišla kontrakcia (v tom čase už dosť silná) a ja som začala predýchavať a pomáhať si rôznymi pohybmi, Miško pribehol ku mne so strachom v očiach aj v hlase…bál sa. Bál sa veľmi. To isté sa dialo aj pri ďalšej kontrakcii a snaha ukľudniť ho, nezaberala. Keďže kontrakcie naberali na sile, išli sme s babicou inde.

Celý pôrod trval 17 hodín, skoro rovnako ako prvý. Aj keď boli oba pôrody v mnohých veciach podobné, boli aj v mnohých iné.

Túto babicu som si vybrala preto, lebo som sa s ňou cítila veľmi dobre, rozumeli sme si a mali sme podobné životné zážitky a prežité situácie. Dôverovala som jej a mohla som byť pri nej uvoľnená a naozaj sama sebou. Počas pôrodu sa ukázala ako neskutočná psychická a fyzická opora a jej vyrovnanosť, kľud a trpezlivosť mi vytvorili priestor pre rozvinutie sa. Vďaka jej ukľudneniu som si dovolila pomedzi kontrakcie spať. Spánkom sa kontrakcie utlmovali a neotvárala som sa, ale nabrala som vďaka nemu energiu na fungovanie na ďalší deň. Nadránom keď som už nechcela spať a túžila porodiť, prestala som oddychovať. Kontrakcie nabehli a začala som sa otvárať. Úžasné bolo ako mi moja babica počas nich vedela pomáhať. Pôsobila pre mňa ako silný a stabilný hromozvod. Počas kontrakcií ona sama dýchala a vydávala zvuky, na ktoré keď som sa naladila, tak sa nevydržateľná bolesť menila na koncentrované otváranie. Samozrejme bolestivé, ale zvládnuteľné. A k tomu jej pomoc rúk. Rukami mi chodila zhora nadol po chrbte, čo bolo veľmi príjemné a uvoľňujúce.

Tentokrát fáza samotného tlačenia trvala cca hodinu (pri 1. synovi 4 hodiny) a bolo to spontánne tlačenie, ktoré si telo žiadalo. Mala som veľkú radosť, že cítim a viem kedy mám zatlačiť. To, čo ma prekvapilo, bola rozdielna bolesť počas kontrakcií. Pri 1. pôrode ma boleli kríže, teraz aj podbruško. A bolo to pre mňa omnoho bolestivejšie.

Alexandra prišla na svet v polodrepe. Do ruky mi vyšiel najskôr vak blán a potom vrch hlavičky. Ďalej ju už chytala babica. Sašku sme dali hneď na mňa a zistili sme, že je to naozaj silné a pevné bábätko. Plakala až kým sa nedopracovala k prsníku. Dvíhala seba, svoju hlavičku, plazila sa s telíčkom pre mňa naozaj prekvapivo pevne. Potom som jej trochu pomohla, pretože už veľmi plakala. Po dotepaní pupočníka a bondingu sme si urobili placentový koktejl a zvyšok placenty sme odložili. Kedže som tentokrát necvičila s balónikom poctivo, mala som aj 2 zranenia, ktoré však nebolo treba šiť. Alexandra sa narodila deň po termíne s váhou 3165 g, 48 cm. Obvod hlávky mala 34 cm. Celá rodina bola veľmi šťastná. Cítim k mojim pôrodom veľkú pokoru a vďačnosť, že prebehli takýmto spôsobom.

Autor: Martina G.

NECHAŤ ODPOVEĎ

Potvrďte váš koment.
Prosím vložte vaše meno.