Zázrak zrodenia: môj prvý domáci pôrod

87
Videnia

Túžba po dieťati prichádzala u nás postupne. Naplno sa prejavila s uvedomením a potrebou zachovania nášho rodu a rodiny. Miško je krv z našej krvi a pokračovanie našej lásky.

Pôrod doma mi zo začiatku prišiel ako niečo krásne, ale bláznivé. Tak ako väčšina môjho okolia som si myslela, že to je nebezpečné a rizikové. Ten koncept ma však tak fascinoval, že som si o tom začala zháňať informácie a študovať. Zistila som, že plánovaný a pripravovaný domáci pôrod s pôrodnou asistentkou je pre nízkorizikové tehotné v zahraničí bežný, štátom podporovaný a dokonca podľa niektorých štúdií považovaný za bezpečnejší ako pôrod v pôrodnici. V niektorých krajinách ako napr. Japonsko, Holandsko a Fínsko prebieha až 1/3 všetkých pôrodov týmto spôsobom a tieto krajiny patria zároveň medzi krajiny s najnižšou novorodeneckou úmrtnosťou. A tak sa z myšlienky zrodil sen.

S pôrodnou asistentkou sme sa na náš pôrod pripravovali niekoľko mesiacov. Nechcela som nič zanedbať a ohroziť tak synčeka alebo seba. Veľmi veľa mi dalo uvedomenie, že v pôrodnici ženu „odrodia“, ale pri domácom pôrode všetko spočíva na nej. Dátum pôrodu mi lekári vyrátali na 17.10., Miško sa však narodil až 01.11. Neviem, či som pôrod podvedome brzdila alebo Miško iba potreboval viac času, každopádne som si posledný týždeň uvedomila, že je na pôrod už najvyšší čas a začala som na príprave na pôrod pracovať ešte intenzívnejšie.

Prví poslíčkovia prišli v noci 30.10., ale s novým ránom a povinnosťami odišli. Bola som z toho zúfalá, pretože som veľmi chcela porodiť prirodzene doma a ak by sa tak nestalo do 01.11., nasledoval by nástup do pôrodnice. Keď sa začalo stmievať, tak som pocítila a uvedomila si, že spolu s prichádzajúcou tmou to opäť začne. V ten deň som sa vyrovnala sama so sebou, odišla sa za mamou „rozlúčiť“ a o 17:00 som si ľahla do postele a začala pracovať so svojou mysľou. Po jednej som vyťahovala myšlienky, ktoré by ma mohli brzdiť, opätovne som preberala svoje obavy a liečila ich. Pýtala som sa seba i Miška, či naozaj chceme rodiť doma. Cúvnutie by nebolo prejavom hanby, ale počúvnutie vnútorného hlasu. Ten mi však povedal, že po ničom netúžime viac ako porodiť doma obklopení kľudom a láskou. Ako som takto pracovala so sebou, začali prichádzať kontrakcie a s každou ďalšou vyliečenou myšlienkou sa ich interval skracoval. V ten večer som volala mojej pôrodnej asistentke, že to asi bude túto noc.

Okolo 23:00 si išiel manžel ľahnúť a ja som sa naplno oddala kontrakciám. Proces som musela pochopiť. Prežila som ako si môžem pomôcť dýchaním a pohybom. Veľmi ma prekvapilo a potešilo zistenie, že postupu kontrakciám pomáhajú rôzne pohyby mojim telom a cviky od pôrodnej asistentky. Týmito pohybmi som bábätko v mojom tele akoby masírovala a pomáhala mu na svet. Kontrakcie mi pomohlo prekonávať aj keď som sa na ne pozerala ako na niečo, čo mi prináša môjho synčeka. PA, ktorá prišla okolo 04:00 na moje ďalšie prekvapenie skonštatovala, že som otvorená a zostáva na zájdenie už len malý lem. Veľmi som sa tešila, že Miško už bude onedlho s nami. Pravidelne sme kontrolovali ozvy a veľa som pila. Bez vody by som to určite veľmi ťažko zvládala. Samotné tlačenie trvalo 4 hodiny. Bola to najnáročnejšia fáza a neviem prečo u mňa trvala tak dlho. Viem len, že som cítila, že bábätko nejde vytlačiť rýchlejšie. Táto časť pôrodu bola pre mňa taktiež školou. Aj tu som sa musela naučiť ako tlačiť, ako sa uvoľniť a ako dýchať. Malý Miško sa narodil 10:27 doobeda. Skončila som bez natrhnutia a šitia. Jediné, čo bolo potrebné, bol malý nástrih kože, pretože Miško prichádzal na svet s ručičkou na tvári.

S Miškom sme po pôrode ležali dve hodiny spolu a užívali si nádherné chvíle. Manžel bol pri nás a plakal. Placenta vyšla po 15 minútach a bola neporušená. Odložili sme ju na neskoršiu prípravu homeopatík pre Miška.

Miško sa narodil zdravý, silný a krásny s váhou 3185 g a dĺžkou 55 cm. V pôrodnici by sa asi nestačili diviť, pretože lekári ma niekoľko týždňov stresovali, že je možno hypotrofický a máme ísť na infúzie. Ja som sa však rozhodla dôverovať mojej pôrodnej asistentke, jej skúsenostiam, môjmu vnútornému hlasu a bolo to správne rozhodnutie.

Narodenie Miška nemôžem nazvať inak ako zázrakom, pretože sa narodil v kruhu lásky a mieru a presne toto odráža aj jeho správanie. Pôsobí veľmi vyrovnane. Tento nový človek je čistou dušou. Keď sa navzájom pozeráme do očí, musím plakať, lebo vidím nekonečnú čistotu a mier. Cítim neuveriteľnú pokoru a vďačnosť za to, že je s nami a že nás učí o čom je život. Miško, milujeme ťa.

Chcem vyjadriť obrovskú vďaku:
– Miškovi za to, že si vybral takúto cestu
– Môjmu manželovi za podporu, lásku a umožnenie splnenia sna
– Mojej pôrodnej asistentke za jej neskutočný prístup, podporu a silu počas pôrodu, tehotenstva a šestonedelia
– Mojej babici, ktorá mi pomáhala preniesť sa cez ťažké chvíle
– Mojim duliam za ich pomoc a rady
– Mojej rodine za ich opateru a veľkú pomoc
– Mojim priateľom a známym, ktorí so mnou zdieľali pekné aj ťažké chvíle pred aj po pôrode

Autor: Martina G., 2014

Ak sa vám článok páči, môžete ho zdieľať na sociálnych sieťach! Ďakujeme.

NECHAŤ ODPOVEĎ

Potvrďte váš koment.
Prosím vložte vaše meno.